Základná škola v Slatinských Lazoch v okrese Detva má 85 žiakov a nemá telocvičňu. Pohyb je pritom súčasťou bežného dňa — takmer celoročne vonku. Ako to robia, sme sa opýtali riaditeľky školy Ing. Miroslavy Hozlárovej.
Vaša škola nemá telocvičňu. Kde sa teda deti hýbu?
Na pohyb v rámci projektu, ale aj na telesnú a športovú výchovu využívame celý priestor školy. Chýbajúcu telocvičňu nahrádzame hlavne cvičením v exteriéri, a to takmer celoročne. Máme multifunkčné ihrisko, malé trávnaté ihrisko a zatrávnené plochy okolo budov. V minulom školskom roku sa multifunkčné ihrisko zrekonštruovalo do dnešnej podoby a pribudol nám aj workoutový park s cvičiacimi strojmi a hrazdami. Celý tento priestor už dnes vnímame ako veľkú výhodu pre pohyb našich žiakov. Počas daždivého počasia cvičíme v športovej triede alebo na chodbe.
Ako ste sa k športovej triede dopracovali?
Trvalo to roky. V minulosti sa cvičievalo na chodbe v drevopavilóne, čo ale dosť rušilo vzdelávanie v triedach. Potom sme sa na pár rokov presunuli do priestorov bývalého obecného úradu a kultúrneho domu, kde sme využívali veľkú sálu. Až neskôr sme si zriadili športovú triedu, ktorú sme museli vybaviť telocvičným náradím a pomôckami. Cez rôzne projekty a dotácie Banskobystrického samosprávneho kraja sme zakúpili zariadenie ako tatami, švédsku debnu, lopty a iné pomôcky. Radiátory sme kvôli bezpečnosti prekryli dreveným obložením.
Ktoré aktivity u vás fungujú najlepšie?
Aktivít je v rámci projektu veľké množstvo. Naše deti majú rady rôzne súťaže, napríklad beh cez prekážky, člnkový beh, hody kockou či preskok cez švihadlo, a pohybové hry ako stoličkový tanec alebo sochy. Počas hodín telesnej a športovej výchovy a cez dlhé prestávky hrajú kolektívne športy, najmä futbal a vybíjanú, ale aj volejbal či basketbal.
Veľmi radi hrávajú stolný tenis. Jeden stôl bol niekoľko rokov umiestnený aj na chodbe v drevopavilóne, len priestor nebol kapacitne dostatočný na veľký počet hráčov. V súčasnosti na tento šport využívame priestor obecného úradu a kultúrneho domu, kde je veľká sála a štyri stoly. Na dvore pred budovou máme jeden exteriérový. Potrebovali by sme ešte tri, lebo drvivá väčšina žiakov tento šport preferuje. Máme aj stolnotenisový krúžok a v minulom školskom roku sme získali dve prvé miesta na okresnom kole, medzi chlapcami aj dievčatami.
Ako zapojenie do projektu prijali kolegovia?
Myslím, že s nadšením. Musím vyzdvihnúť hlavne zápal môjho nového kolegu telocvikára Ing. Juraja Poništa, ktorý sa do projektu vrhol s veľkým oduševnením. Keď som ho prvýkrát oslovila s touto myšlienkou, ani chvíľu neváhal a prihlásil našu školu do projektu. Venuje sa veľmi svedomito plneniu všetkých úloh, ktoré z programu vyplývajú. Pochváliť musím aj pohybovú manažérku p. Hvodlíkovú za jej kreativitu pri organizovaní športových aktivít.
Čo sa na deťoch zmenilo?
Pohyb, ktorý sme vždy podporovali, sme zapojením sa do projektu ešte viac posilnili. Deti sa počas aktívnych prestávok vyšantia, často vybijú nahromadenú energiu a potom sú na hodinách pokojnejšie a vnímavejšie. Pre deti by mal byť pohyb prirodzenou súčasťou ich zdravého vývinu a som rada, že je naša škola súčasťou tohto projektu, pretože chceme aj naďalej podporovať zdravý životný štýl.
Čo by ste poradili škole, ktorá je v podobnej situácii a chce začať?
Je jedno, či máte, alebo nemáte telocvičňu. Ak cítite potrebu hýbať sa, a to za akýchkoľvek podmienok, začnite. Nikdy nie je neskoro. Stačí možno iba krátka rozcvička pred vyučovaním alebo počas neho. Zaberie to len pár minút, ale výsledok bude stáť za to.
